Tu sú básne...
28. 2. 2007
Nekončiaca báseň
Keď sa začnú na oblohe zbierať mraky,
Sivé, veľké, hrôzostrašné mraky,
Všetci vedia, čo príde,
Všetci vedia, že pred ním nik neujde,
Len ten, kto vie, ako sa chrániť.
Ale on neubližuje
Mnohí si myslia, že áno..
Je veľmi krásny, básnici zväčša,
Pri ňom mávajú nádherné múzy.
Viem, že je nádherný, uvoľňujúci..
Pocit, keď cítim jeho kvapky
Na mojom tele
Malá, ľahká, bezbranná kvapka mi steká
Po tele a robí ho vlačnym.
Najradšej mám, keď sa s ním môžem prechádzať...
Nik, len ja a on
Pomáha všetkým okolo seba..
Býva síce niekedy veľmi únavný,
To je však len drobnôstka zlého medzi
Jeho výhodami
Je priateľom medzi nami.
Kto sa ho bojí a neskúsi jeho dobro
Na vlastnej koži, nevie o čo prichádza.
Prechádzky s ním sú krásne zvlášť,
Už ste pochopili, že je to dážď?
Aj vtedy, keď s milovanou osobou ste,
Letný dážď vás rozosmeje
Je jemný, rozplýva sa,
Aj keď obloha mračná je..
Ja dážď stále zbožňujem.
Prší...
A ja nevnímam nič..
Len opojnú hudbu, ktorá ku mne preniká,
A plameň, ktorý mi pred očami plápolá.
Cítim...
Cítim lásku, nekonečnú, s večným plameňom
V mojom srdci...nekončiacu...
K tebe...
Zahľadím sa nežne do plameňa,
A vidím teba a mňa...
Nerozluční...
Prší..
Mám chuť vybehnúť von a hrať sa
S jeho kvapkami...
Aj cez ladné tony hudby
Počujem, ako klopká na okenný rám.
Vola ma
Pri dažďi sa človek niekedy cíti sám,
Ale ja viem, že sama nie som
Mám teba v srdci a už tam,
Budeš navždy
Iba keby mi niekto vyrval srdce z tela,
Ale to sa nestane,
Strážim si ho...
A s ním aj teba...lebo znamenáš pre mňa tak veľa...
Keď sa začnú na oblohe zbierať mraky,
Sivé, veľké, hrôzostrašné mraky,
Všetci vedia, čo príde,
Všetci vedia, že pred ním nik neujde,
Len ten, kto vie, ako sa chrániť.
Ale on neubližuje
Mnohí si myslia, že áno..
Je veľmi krásny, básnici zväčša,
Pri ňom mávajú nádherné múzy.
Viem, že je nádherný, uvoľňujúci..
Pocit, keď cítim jeho kvapky
Na mojom tele
Malá, ľahká, bezbranná kvapka mi steká
Po tele a robí ho vlačnym.
Najradšej mám, keď sa s ním môžem prechádzať...
Nik, len ja a on
Pomáha všetkým okolo seba..
Býva síce niekedy veľmi únavný,
To je však len drobnôstka zlého medzi
Jeho výhodami
Je priateľom medzi nami.
Kto sa ho bojí a neskúsi jeho dobro
Na vlastnej koži, nevie o čo prichádza.
Prechádzky s ním sú krásne zvlášť,
Už ste pochopili, že je to dážď?
Aj vtedy, keď s milovanou osobou ste,
Letný dážď vás rozosmeje
Je jemný, rozplýva sa,
Aj keď obloha mračná je..
Ja dážď stále zbožňujem.
Prší...
A ja nevnímam nič..
Len opojnú hudbu, ktorá ku mne preniká,
A plameň, ktorý mi pred očami plápolá.
Cítim...
Cítim lásku, nekonečnú, s večným plameňom
V mojom srdci...nekončiacu...
K tebe...
Zahľadím sa nežne do plameňa,
A vidím teba a mňa...
Nerozluční...
Prší..
Mám chuť vybehnúť von a hrať sa
S jeho kvapkami...
Aj cez ladné tony hudby
Počujem, ako klopká na okenný rám.
Vola ma
Pri dažďi sa človek niekedy cíti sám,
Ale ja viem, že sama nie som
Mám teba v srdci a už tam,
Budeš navždy
Iba keby mi niekto vyrval srdce z tela,
Ale to sa nestane,
Strážim si ho...
A s ním aj teba...lebo znamenáš pre mňa tak veľa...
hodnotenie
(zuzix, 27. 7. 2009 19:38)